Predstavte si situáciu, že ste sa práve rozišli s partnerom a zažívate pocity samoty. Hneváme sa často na svet? Možno niektorí na seba. Rozmýšľame, čo sme spravili zle. Čo si zo vzťahu zobrať. Aké je ponaučenie? A prečo to prišlo zrovna v tejto chvíli? Čím je to spôsobené, že krásne chvíle spoznávania na začiatku a tá emócia po prvom zblížení opadá? A kde je kľúč šťastného spolunažívania?
Noci sú lačné po snoch, ale tie sa vytratili, pretože spánok nie je. Stále premýšľam, kde je ten kľúč. A vtedy príde. Naplní ti život opäť niečím novým. Niečím tajomným. Zrazu si zabudol na všetko a necháš sa unášať. Je jedno čo bolo a čo bude. Sme tu. Jej telo je horúce, ale duša chladná. Či je to moja duša, v ktorej srdci je mráz? To, čo vidím na nej hovorí o mne, alebo naopak? V tej chvíli je to však úplne jedno. Myšlienky sa strácajú.
Ona bola skvelá. Problém je, že tu bola len na chvíľu. Tak ako prišla a rozvírila vlny života, tak odišla a ostala len tichá hladina. Niečo ťa však chcela naučiť. Ona nebola ľahká žena. Bola len sama ako ty.
Samota nie je zlá. Len ľudia nevedia s ňou pracovať. Ani sa nečudujem. Čo spravíme hneď po zobudení, keď vypneme budík?
Nie sme naučení byť ani chvíľu sami a keď tú možnosť máme, tak ideme radšej scrollovať internet a sociálne siete a hľadať iné potešenie...
Je len otázkou, čo hľadáme, a či to niekedy tam nájdeme...
Spoznaj seba, spoznáš svet.
Kommentarer